Ahojte, som Banshee [Benší], Parson (Jack) Russell Teriér. Narodila som sa 18.4.2006, mojej mamičke Ashley. Moja panička sa so mnou nakoniec nedokázala rozlúčiť a tak som zostala bývať so svojou mamičkou a babičkou Queenie.
Môj otecko býva v Nemecku v Outlaw, volá sa Outlaw LADYKILLER. Som z čisto Anglických línií (najmä David Jones).

Moje prezývky: vĺča (kvôli mnou preferovanému spôsobu života), mláďatko, surikata (nejakú mám určite medzi predkami ;) ), lemúr, Benša, Ben, opica, koza ...

Keď som mala 3 týždne, prezývali ma "panda malá dravá" - tak malá a dravá som aj zostala, len na tú pandu sa už podobám menej - momentálne by sa hodilo skôr "špagetka kostnatá behavá" ;) V mojom šteňacom veku som veľa vyvádzala a ničila všetko čo sa dalo. A zničila som toho naozaj dosť. Pri mojich výletoch autom som spravila diery do všetkého, čo susedilo s mojou klietkou. Samozrejme tak, aby to pánečkovia nepostrehli. Inak som bola veľmi poslušné šteniatko, ktoré sa mohlo bez problémov pohybovať bez vodítka. Do 5 mesiacov som toho precestovala veľa - najprv som bola ako 10-týždňová na veľkom výlete v Nemecku, kde som si dokonca zaplávala v mori spolu s mojou mamičkou. Potom sme boli na dovolenke pri mori na juhu Talianska.
Doma najradšej vyvádzam v záhrade s ostatnými členmi našej svorky, hlavne s babičkou Queenie je veľká zábava - s ňou lietame a strážime. S mamou Ashley sa zas najlepšie hrabú diery. Kým Budgie žil, tak nemal pre mňa príliš porozumenia - predsa len už mal svoj vek a ja som bola bláznivé otravné šteňa bez akéhokoľvek rešpektu. Tak ma museli od neho odháňať, keďže samému mu to príliš dobre nešlo.

Vyrástol zo mňa veľký skokan - mala som obdobie "adrenalínového športu", kedy som testovala svoje hranice - ako vysoko a ďaleko sa dá skákať. Panička z toho bola pochopiteľne na nervy. Môj obľúbený vtip bol niekde sa schovať a keď to panička najmenej čaká, zrazu jej pristáť v náručí alebo aj na hlave...

Panička so mnou pracuje na aportovaní a začíname cvičiť aj s tanierom. Pri mojich skokanských ambíciach by zo mňa mohol byť celkom dobrý frisbee pes. Cvičíme tiež agility, čo ma veľmi baví. Veľmi ma chvália, že som šikovná a hlavne všetko okamžite pochopím.

Ako som dosiahla 16 mesiacov, prebudil sa vo mne aj lovecký inštinkt. My z Fox Meadow's sme všetky takéto "neskoro zrejúce" - ale potom to stojí za to ;) S mamou Ashley sme neprekonateľná protimyšia jednotka. Drobné hlodavce v našej záhrade nemajú šancu. A že ich bolo po pooraní susedného poľa požehnane - tak s mamou Ashley nerobíme nič iné, len hľadáme a zabíjame. O mne hovoria že som zdedila niečo aj po mojom oteckovi, ktorý je veľmi inteligentný lovec. Nevrhám sa na nič bezhlavo, ale všetko si dobre premyslím, keď treba tak počkám - a v tom spočíva môj úspech. Takto som zabila aj niekoľko vrabcov. Keď som mala rok, zobrali ma pozrieť sa na líšku, aby predviedli, čo sme my praví russlíci zač. Vtedy som totiž povedala, že líška ma vôbec nezaujíma (rovnako ako moja mama Ashley v tom veku). No a keď budem mať 2 roky, tak sa budú všetci čudovať :) Do svojho jedálničku som pribrala aj už spomínané myši - a potom odmietam granule, po takej pochúťke... takže pred raňajkami ma panička musí strážiť, aby som sa náhodou nenaraňajkovala v záhrade. Niekedy myš ale nezjem. Tiež som zistila, že myši sú ako pískacie hračky a dá sa s nimi dobre zabávať ak ich nezabijem hneď. To sa paničke ale nepáči, tak ak to vidí, dozrie na to aby myš toľko netrpela. Ja to nechápem, pre mňa je myš to isté ako pískacia hračka.
Neskoré dozrievanie platí o nás rovnako aj pre exteriér. A tak prechádzam rôznymi štádiami vývoja. Panička sa teší že konečne opúšťam fázu "chrtíka" a začínam vyzerať ako pekný teriér s hrubými nožičkami a peknou russliou hlavičkou. Na úplné dozretie si ale ešte chvíľu bude musieť počkať. Ale už vraj začínam byť pekná ;)

Momentálne je zo mňa potvora potvorská divoká. Všetci hovoria že nie som úplne normálna, pretože mám neuveriteľné množstvo energie. A nie je to tým že by som mala málo pohybu alebo zábavy. Celý deň lietam po záhrade, nezastavím sa, štekám na zver a podozrivých ľudí - pri tom behám aby som mala prehľad o celom pozemku - a že máme 180 m plota, tak mám čo robiť. Denne si dám svoj cca. 10km maratón a trávnik trpí - vybehala som v ňom blatové cestičky. A panička má čo robiť aby ma vykŕmila, keďže všetko vybehám. Alebo behám s Ashley alebo Queenie. Tie majú ale na mňa malú výdrž, takže ich rýchle uštvem (asi za hodinku jednu - nebaví ich toľko sa naháňať). Potom ešte uštvem paničku s aportíkmi alebo na prekážkach a večer behám po obývačke a skáčem po nábytku a ľuďoch. Pohyb a paničkine vykrmovanie už začína byť na mne vidno - vyzerám ako svalnatý vrcholový športovec ;)

Som ale tiež veľký maznáčik, najmä keď panička odíde a musím zostať pár hodín doma len s ostatnými psíkmi, tak keď sa vráti, ani sa od nej nepohnem, ležím na nej, alebo vedľa nej na gauči a nechám sa škriabkať - to mám veľmi rada. Musím dávať pozor aby mi zas neodišla. Hladkanie si niekedy vyžadujem labkami alebo neodolateľným pohľadom.

Mojou najsilnejšou zbraňou voči ľuďom je to, že dokážem robiť oči ako kocúr zo Shreka. Tak sa mi všetko prepečie. Kto by už len dokázal potrestať zvieratko s takým pohľadom? A koho by už napadlo že také malé milé nenápadné zvieratko je taký lovec?
Mojou ďalšou prezývkou je Surikata - kto vie čím som ja bola v minulom živote ;)