"Naše" plemeno bolo uznané len nedávno, a preto je ešte veľa otázok, ktoré treba riešiť.
Čo sa názvu plemena týka, panuje v tom pomerne veľký chaos, a všetko zďaleka nie je iba v dĺžke nôh.
Vyplýva to celé z histórie plemena:Po smrti zakladateľa plemena Johna Russella sa psy rozpŕchli po krajine a boli využívané ako čisto pracovné.
Ich chovatelia boli, rovnako ako John Russell, striktne
proti uznaniu plemena nejakým registrom, lebo by to viedlo k šľachteniu na krásu a pracovné vlastnosti by veľmi utrpeli, tak ako sa to stalo s foxteriérom.
Pes, ktorý je odvtedy v Anglicku známy ako Jack Russell Terrier, nie je vôbec novým plemenom, ale pracovnou verziou foxteriéra - foxteriér takto vyzeral predtým, ako bol uznaný Kennel Clubom.
Štandard bol stavaný na funkčnosť, opisoval proporcie, aké musí mať dobrý pracovný teriér - výšku od 25,4 - 38,1 cm (9-15"), stavaný je temer kvadraticky, má malý flexibilný hrudník, klopené uši atď. Psy boli predvádzané na výstavách pracovných teriérov. Tieto psy temer 200 rokov existovali bez toho, aby boli uznané nejakým registrom, v Anglicku to boli najpopulárnejší pracovní teriéri, držaní v temer každom pracovnom psinci, ale mimo Anglicka úplne neznámi. Neskôr boli založené chovateľské kluby, špecializované na toto pracovné plemeno.
Až približne začiatkom 80-tych rokov sa spolu s Anglickými koníčkarmi objavili prvé exempláre aj v iných krajinách sveta. No vo väčšine prípadov sa jednalo
o nie príliš typických predstaviteľov plemena, alebo dokonca krížence - skrátka psy, ktoré nevyhovovali terriermenom a boli darované okolitým farmám a stajniam, kde boli užitočné pri hubení hlodavcov. Tak vznikol úplne nesprávny obraz o plemene, o ktorom sa veľa nevedelo - ľudia považovali každého veselého strakatého kríženca za JRT. Až keď sa angažovaní milovníci rasy vybrali za ňou do Anglicka, stáli zrazu pred veľkým prekvapením.....
Britský priaznivci plemena sa rozdelili na tých, ktorí chceli získať uznanie plemena Kennel Clubom, čo sa im aj v r. 1990 podarilo - tí sa združujú v Parson (predtým Parson Jack) Russell Terrier Club (PRTC), a tých, ktorý uznanie KC odmietali a chceli psa zachovať ako pracovného - Jack Russell Terrier Club of Great Britain (JRTCGB) (založený v r. 1974). Neskôr sa od JRTCGB odčlenil British Jack Russell Terrier Club (BJRTC), ktorý ale tiež nie je členom KC. V Anglicku teda nájdeme psy ako pod názvom Parson Russell Terrier, tak Jack Russell Terrier - ale jedná sa pritom o jedno a to isté plemeno, ktorého prestavitelia majú rovnakých predkov. Pred r. 1990 sa vlastne každý jeden predstaviteľ plemena volal Jack Russell Terrier - názov Parson neexistoval! Štandard Parsona, ako bol uznaný Kennel Clubom, vychádza z originálneho štandardu (naďalej stále používaného v JRTCGB a BJRTC a ostatných serióznych kluboch, ktoré nie sú členmi KC alebo FCI), urobené boli iba drobné zmeny. Tento pes je momentálne známy v krajinách FCI ako Parson Russell Terrier.
V Austrálií súbežne chovajú od 70-tych rokov Jack Russell Teriérov podľa Anglického štandardu, ktorý si ale nie celkom správne vysvetlili. Je tiež známa vec, že ak sa neustále medzi sebou krížia len psy nižšie ako 30,5 cm, tak často vzniknú psy s nesprávnymi proporciami - príliš dlhým telom a kratšími nohami. Austrálčania sa nakoniec vydali svojou vlastnou cestou - teda neprispôsobili psy štandardu, ako to je za normálnych okolností obvyklé, ale štandard psom. Austrálsky JRT veľmi nápadne pripomína pracovného sealyham teriéra a takto je zostavený aj jeho nový štandard.
Okolo r. 2001 začali tlaky, aby Kennel Club a FCI prestali diskriminovať psy s nižsou kohútikovou výškou. Zároveň Austrálčania tlačili na to, aby FCI uznala ich novovyšľachtený druh Russella ako samostatné plemeno. Pre Austrálčanov to však nebolo jednoduché, keďže krajinou pôvodu je Veľká Británia - a tak sa dali dokopy s Írskom - ktoré odjakživa rado robí Angličanom prieky ;) Bohužiaľ Austrálčania boli o niečo rýchlejší ako Angličania (ktorí usilovne zbierali fotografie a rodokmene) a teda FCI uznala nové plemeno, ktorému dala názov Jack Russell Teriér - pod Austrálskym štandardom - teda dlhého strakatého psíka nekorektných proporcií. Britský Kennel Club sa pokúsil o poslednú záchranu - zmenil štandard Parson Russell Teréra - povolil aj nižšie kohútikové výšky a požiadal FCI, aby spravila rovnakú zmenu. V r. 2003 tiež na 1 rok znovuotvoril register, do ktorého bolo možné registrovať JRT z klubov JRTCGB a BJRTC ako Parson Russell Teriérov. FCI Angličanov jednoducho ignorovala a na požiadavku o zmenu štandardu nijak nereagovala - uznaním austrálskej varianty JRT zjavne považuje problém za vyriešený...
Týmto zostali visieť vo "vzduchoprázdne" stovky, možno aj tisíce psov, ktoré sa chovajú v krajinách FCI, spĺňajú štandard Britského PRT, ale pre FCI sú pre PRT príliš malé a na JRT majú úplne iné proporcie... preto naďalej zostáva veľa špecializovaných chovateľských klubov mimo FCI, ktoré si chov riadia sami, podľa Anglického štandardu...
V Británií vačsina chovateľov z BJRTC využila možnosť a preregistrovala svojich JRT do KC a chová momentálne tam, pod názvom Parson Russell Terrier. JRTCGB otvorenie registra žiaľ odignoroval. Každopádne, v Kennel Clube momentálne nájdeme PRT všetkých veľkostí a správnych proporcií. Veľmi veselým faktom je, že ak si v Anglicku kúpite šťeňa z JRTCGB alebo BJRTC - tak v FCI vám ho zapíšu ako Parson Russell Teriéra, pričom ak si z rovnakého vrhu kúpi šteňa Austrálčan, zapíšu ho tam ako Jack Russell Teriéra (podľa štandardu FCI...proporčne z neho ale určite nikdy Austrálsky/FCI JRT nebude... )
V FCI sa pod názvom JRT teda naďalej chová všetko možné - najčastejšie rôzne jazvečíkovité krížence (ktoré napr. v nemeckom VDH získajú chovnosť jednoducho "posúdením fenotypu"), alebo krížence s PRT a samozrejme austrálske JRT (ktoré silne pripomínajú britských pracovných sealyham teriérov). V iných krajinách FCI, ako napr. Francúzsku, to vyriešili tiež svojsky - psy v dospelosti podľa výšky rozraďujú na JRT alebo PRT. Takéto JRT ale spravidla majú proporcie PRT a teda nespĺňajú štandard FCI-JRT....
Z dlhodobého hľadiska je pre nás chovateľov Parson Russell Teriérov uznanie FCI-JRT len prospešné - celú ohromnú popularitu si takto "schytali" práve JRT. O parsona sa obvykle zaujímajú len ľudia, ktorí si "spravili domáce úlohy", zistili informácie o plemene - a nie len "chcú toho veselého psíka z reklamy". Popularity FCI-JRT sa takto samozrejme chytili stovky množiteľov, ktorí množia a množia a zarábajú, bez ohľadu na straty a bez skutočného záujmu o plemeno.
Problém so štandardmi ešte zďaleka nie je doriešený, napriek tomu že FCI definitívne uznáva 2 plemená - PRT a JRT. Ako to celé dopadne, ukáže len čas... každopádne je veľký paradox, že pre plemeno Parson Russell Terrier momentálne platí v krajine pôvodu iný štandard ako v FCI... ak poznáte ešte ďalšie takéto plemeno, budem rada ak mi o ňom napíšete :)
Zhrnutie:
Krivonohý krátkonožec je obvykle krížencom, nemal by sa nazývať JRT ani PRT a do chovu rozhodne nepatrí.
Psy s Anglickými predkami sa chovajú pod názvom P(J)RT - sú dlhonohé, výšky 25,4 - 38,1 cm (9-15").
Psy s Austrálskymi predkami sú (A)JRT - sú obdĺžnikového rámca, majú kratšie nohy a výšku 25-30 cm.
