Od r. 2000 vďaka niekoľkým zodpovednejším chovateľom začalo prenikať na svetlo sveta, že medzi parson- a jack russell teriérmi sa vyskytuje dedičná ataxia. Je nutné, aby chovatelia o tomto probléme vedeli, vedeli ho rozpoznať a nemlčali, ak sa im postihnuté šteňa vo vrhu narodí - inak nie je možné proti tomuto nepriateľovi bojovať. Verím že vačšina z nás chová preto, že si toto plemeno zamilovala a chce ho udržať také aké je aj pre ďalšie generácie a určite nemá záujem na tom, aby zaniklo. Preto je ale potrebné prijať určité opatrenia. Tiež by som na tomto mieste chcela zdôrazniť, že ataxia NIE JE špecifické ochorenie russell teriérov, naopak, postihuje aj mnoho iných psích plemien. Vyskytuje sa dokonca aj u ľudí.

Čo je to ataxia?

Ataxia je symptóm, nie ochorenie. Je to anomália chôdze - zviera sa motá, padá, má problémy s koordináciou nôh, oslabené reflexy. Spôsobujú ho poruchy rôznych častí nervovej sústavy. U Russell teriérov boli popísané 2 formy dedičnej ataxie. Jedna sa vyskytuje prevažne v Európe, druhá v USA. Nazvané boli "Late Onset Ataxia" (LOA - neskoro začínajúca ataxia) - v Európe sa vyskytla prevažne táto forma. Druhá forma bola nazvaná "Early Onset Ataxia" (EOA - skoro začínajúca ataxia) - táto forma sa vyskytuje častejšie v USA.
Ako už názvy napovedajú, odlišujú sa vekom, v ktorom sa u šteňaťa prejavia. Neskorá forma sa spravidla prejaví až u nového majiteľa (vo veku 3-9 mesiacov), kdežto skorá forma je rozpoznateľná už od veku 4 týždňov.

Ako sa prejavuje?

Medzi symptómy patria stuhnuté svaly, šteňa sa potáca, má probémy s rovnováhou, snaží sa podopierať o steny a pod. Postihnutý pes pomaly stráca reflexy, až postupujúcou chorobou úplne vymiznú. Šteňa môže byť aj slepé.
Pes má na začiatku problémy s koordináciou zadných nôh a ochorenie postupuje po celom tele od zadu dopredu. Ochorenie je progresívne – teda sa postupom času zhoršuje a nedá sa vyliečiť. Doteraz najdlhšie žijúci pes postihnutý neskorou formou ataxie bol utratený vo veku 4 rokov.
Dokázať, že pes skutočne trpel ataxiou, sa dá iba pitvou mŕtveho psa. Vyšetreniami krvi, RTG, CT a pod. ataxia zistiteľná nie je. Pri pitve sa postihnuté časti nervovej sústavy javia ako "dierkované". V posledných rokoch sa tiež zistilo, že pri audiometrickom vyšetrení sa u väčšiny psov postihnutých dedičnou ataxiou prejaví atypická krivka - pes pritom ale nie je hluchý.

Kde sa vzala a ako sa dedí?

Predpokladá sa, že toto dedičné ochorenie vzniklo mutáciou.
Ataxia so skorým začiatkom sa dedí autosomálne recesívne, čo bolo dokázané na univerzite v Georgii pokusnými spojeniami známych prenášačov. Momentálne sa na univerzite intenzívne pracuje na odhalení génu, spôsobujúceho túto formu dedičnej ataxie.
Ataxia s neskorým zažiatkom žiaľ podľa všetkého javí známky polygénnej dedičnosti, a preto bude obtiažne odhaliť gén, ktorý ju spôsobuje. Výskumom tejto formy ataxie sa zaoberá Tierärztliche Hochschule Hannover, pod vedením prof. Distela.

Ataxické šťeňatá sa vo zvýšenej miere vyskytujú tiež medzi "koníčkárskymi" krátkonožcami - "strakatými jazvečíkmi", ktoré sú veľmi populárne a predávané pod názvom JRT, väčšinou bez PP. Takýchto prípadov zaznamenala univerzita v Hannoveri za posledné 3 roky niekoľko. Keďže sa ale jedná o jedince z neznámym pôvodom, tak žiaľ výskumu dedičnosti príliš nápomocné neboli.

Čo teda ako chovatelia môžme urobiť?

V Nemecku sa urobili opatrenia a rodičia postihnutých šteniat boli z chovu vyradení. Univerzita v Hannoveri na dotaz, ako postupovať, odpovedá, že na chov nedoporučuje používať psy, ktoré dali postihnuté šťeňatá, ich súrodencov a ani ich potomkov. V chove v SR a ČR máme psy, ktoré v rodokmeni týchto „prenášačov ataxie“ majú, a preto sa nejedná o žiadne sci-fi ale reálne hroziaci problém. Ak už chovateľ tieto psy na chov využívať naďalej chce, nikto mu v tom brániť nebude a ani nemôže – je to čisto jeho zodpovednosť - ale mal by rozhodne zabezpečiť, aby takéhoto psa páril len so psom, ktorý v rodokmeni nemá žiadneho známeho prenášača ataxie. V Nemeckom PJRTCD je na toto dohliadané a spojenie dvoch psov s prenášačom ataxie v rodokmeni poradca chovu nepovolí. V PJRTCG neuchovnia psa, ktorý má na oboch stranách rodokmeňa prenášača ataxie. Pri neskorej forme ataxie si treba uvedomiť, že si to "odnesie" najmä nový majiteľ postihnutého šteňaťa, keďže toto sa do veku 3 mesiacov spravidla javí ako zdravé. A máloktorý chovateľ si môže dovoliť vrh predávať až vo veku 1 rok.
Ak sa potomkovi prenášača ataxie narodí zdravý vrh, alebo niekoľko zdravých vrhov, vôbec to nedokazuje, že dotyčný jedinec prenášačstvo nezdedil. Keďže sa jedná o resecívnu (polygénnu) vadu, tak aj pri spojení 2 prenášačov sa môže stať, že vo vrhu (najmä ak je málopočetný) nebude žiadne ataxické šteňa. Tieto (navonok zdravé) šťeňatá ale môžu byť zas prenášačmi. Ak chovatelia na toto nebudú brať ohlad, je len otázkou času kedy sa znovu narodí postihnuté šteňa (a že sa nejaké v posledných rokoch narodili - často z už známych línií).

Tu je zoznam psov, o ktorých je známe, že dali šteňatá postihnuté neskoro začínajúcou ataxiou. Tento zoznam bol 2x zverejnený v spravodaji nemeckého PJRTCD. Môžete si ho overiť aj na veterinárnej univerzite v Hannoveri, prípadne im poslať svoje rodokmene aby preverili, či tam prenášača ataxie máte, alebo nie. Zoznam je z r. 2001:
Brabinger of the Diggerstaff, Diandra aus der Meerhofmeute, Allat vom Zoppesmoor, Sam Nock on Red Never the Last, Mc William’s Mayday, Buffy the Moorlander, Rednock Gimme More, Mc William’s Mary, Tobias at Clystlands, Fidget, Mc William’s Mr. Rednock, Kujo aus der Meerhofmeute, Revefotens Pick of the Pack, Foxgrove Parkins Meg II.

Tu nájdete rodokmene psov, ktorí dali vrh postihnutý ataxiou a ich majitelia súhlasili so zverejnením tohto faktu - jedná sa o psy z USA a o prípady z posledného obdobia: www.prt-jrt.com.
V poslednom čase sa objavili ďalšie prípady LOA v Európe, kde postihnuté psy sú z iných línií ako tuto menovaní doteraz známi prenášači. Takže pred touto chorobou si nemôže byť istý naozaj nikto. Rodokmene nových postihnutých psov ale zatiaľ neboli zverejnené.

Výskum génu, spôsobujúceho ataxiu:

Informácie o momentálnom stave výskumu EOA v USA a kontakty nájdete tu: www.jrt-research.com. Podľa najnovších informácií výskum pokročil a génový marker na skoro začínajúcu ataxiu (EOA) je na dosah ruky.

Na Tierärztliche Hochschule Hannover robil výskum LOA pán Prof. Ottmar Distl, ale výskum bol pre nedostatok vzoriek zastavený. Výskumom tejto choroby sa zaoberá viac veterinárnych univerzít v Európe. Anglickú stránku k ataxií nájdete tu. Výskumom ataxie v Anglicku sa momentálne zaoberá Animal Health Trust. Majú však stále príliš málo vzoriek na to, aby mohli začať hľadať génový marker.
Bez pomoci chovateľov vo forme zaslania vzoriek DNA priamych potomkov prenášačov, postihnutých jedincov a prenášačov, ale žiadna štúdia nemá šancu. Ak máte doma potomka „identifikovaného prenášača“, alebo prenášača, alebo postihnuté šteňa a máte záujem urobiť niečo pre plemeno, tak prosím pošlite tiež vzorku DNA svojho psa na veterinárnu univerzitu. Keď sa vedcom podarí odhaliť gény spôsobujúce dedičnú ataxiu, onedlho budeme mať test, ktorý prenášačov spoľahlivo určí a budeme mať možnosť aj na nich chovať bez obáv, že by sa nám vo vrhu narodilo postihnuté šteňa ktoré by mohlo spôsobiť novým majiteľom rodinnú tragédiu.

Ak máte nejaké ďalšie otázky, môžete ma kontaktovať emailom alebo tel. +421-905 304 867 . Tiež môžete kontaktovať pani menom Illa Roleff na emailovej adrese illa@roleff.net (Nemecky, Anglicky, Francúzsky, Taliansky), ktorá pre plemeno v tomto ohľade urobila a naďalej robí naozaj veľmi veľa.

(c) Bibiána Košáriová