Dedičná hluchota u P(J)RT.

Tak ako u všetkých bielo-strakatých psov, tak aj u russell teriérov sa niekedy stane, že sa vo vrhu narodí hluché šteniatko. Občas sa stane, že pes je hluchý len na 1 ucho - čo je temer nemožné rozpoznať. Na to máme audiometrické vyšetrenie. Plne počujúci pes však tiež môže dať hluché šteniatko, takže je to problém. Kto nemá otestované komplet všetky odchovy, nie je oprávnený tvrdiť, že sa v jeho chove hluchota nikdy nevyskytla - spoznať to bez testu je totiž nemožné.
Ale blýska sa na lepšie časy. Na veterinárnej univerzite v Hannoveri prebieha štúdia ohľadom dedičnej hluchoty, vedie ju pán profesor Distl. Do štúdie pána Distla sa podarilo zahrnúť aj russell teriérov, tak sa chovatelia môžu tešiť, že čoskoro snáď na túto dedičnú vadu budeme mať DNA-test. Zo vzorky krvi bude možné určiť, či pes je prenášačom alebo nie. Potom bude veľmi jednoduché urobiť opatrenia, ako odchovávať iba počujúce šteniatka.
Pes hluchý na 1 ucho dáva o 50% viac hluchých šteniatok ako pes obojstranne počujúci. Preto pokiaľ nemáme DNA-test je veľmi žiadúce, chovné jedince testovať. Chovateľ by mal ideálne testovať všetky svoje vrhy, čo je žiaľ v našich podmienkach pre nedostatok prístrojov pomerne zle realizovateľné. Najbližšie vybavené pracoviská sa nachádzajú v Brne a v Rakúsku.

Ako súvisí dedičná hluchota s farbou psa?

Dedičná hluchota je viazaná na gén spôsobujúci tzv. bielu strakatosť. Neznamená to ale, že čím belší pes, tým väčšia šanca že bude hluchý - hluchý môže byť aj pomerne farebný pes, stačí že má na sebe vôbec nejakú bielu, bez ohľadu na inofarebné škvrny. Skúsenosti u russell teriérov sú také, že hluché šteňa vo vrhu málokedy býva zároveň najsvetlejším z vrhu. Presný spôsob dedičnosti hluchoty je zatiaľ neznámy.

Ako chovateľ spozná, že šteniatko v jeho vrhu je hluché?

Nie vždy celkom jednoducho. Šteniatka treba dobre pozorovať. Hluché šteniatko obvykle nereaguje, keď sa ostatné hrajú, jedia, štekajú ... ale nemusí to byť vždy tak, pretože sa často dokáže orientovať podľa súrodencov. Ak máte pochybnosti, šteniatko zoberte od matky a súrodencov, posaďte ho tak aby vás nevidelo. Keď vás určite nevidí, spravte nejaký hlučný zvuk - silno tlesknite alebo udrite panvicou a pokrievkou a pod. Podľa reakcie šteniatka sa dá zistiť či počuje. Ak sa vám zdá že šteniatko by mohlo byť hluché, zájdite s ním na audiometrické vyšetrenie. Dá sa robiť už od veku 5 týždňov.

Ako prebieha audiometrické vyšetrenie?

Na väčšine pracovísk psa sedujú. Vyšetrenie je možné spraviť aj bez sedácie, no trvá to dlhšie a vyžaduje trpezlivosť - preto väčšina pracovísk žiaľ vyšetrenie inak ako v sedácií nevykonáva. Ak pes pri vedomí vykazuje typické krivky, v sedácií nebudú horšie. Sedovať je objektívne potrebné len psa u ktorého je výsledok nejednoznačný - psa ktorý je extrémne rozrušený a nedá sa ukľudniť, alebo je skutočne hluchý. Pri vyšetrení mu veterinárny lekár pripne na hlavu elektródy, zapne prístroj a odmeria, či pes počuje - či vykazuje typickú krivku. Celé vyšetrenie trvá pár minút a pre psa nie je bolestivé. Nesedované šteniatka do 6 mesiacov sú trpezlivejšími pacientami ako dospelé psy.