Parson (Jack) Russell teriér je na tom, čo sa týka dedičných ochorení, v porovnaní s inými plemenami dobre. Zoznam
dedičných ochorení, ktoré sa z času na čas vyskytnú, je krátky. Môžu za to najmä chovatelia v krajine pôvodu, kde je doteraz praktizovaný prirodzený výber - pes ktorý má nejaké problémy jednoducho neprežije. V našich podmienkach toto samozrejme väčšina chovateľov nepraktizuje - takže aby plemeno zdravým zostalo a aby ho nejaké ochorenie
nezlikvidovalo, treba možné riziká poznať. Nie je hanbou odchovať šteniatko s dedičnou vadou - to sa stane skôr či neskôr každému kto odchoval nejaký počet šteniat - každý živý tvor má aj "vadné" gény - a verím že nikto komu na chove záleží neodchová vadné šteniatko schválne. Hanbou je používať postihnuté jedince v chove a zatĺkať možné problémy pred záujemcami o šteniatko. V ideálnom svete by chovatelia spolupracovali a navzájom si rôzne vady hlásili - aby ostaní chovatelia mali možnosť vyhnúť sa podobnému spojeniu. Bohužiaľ skúsenosti sú také, že chovateľa ktorý je úprimný, vyjde s pravdou von a poskytne materiál pre výskum ochorenia univerzitám, ostatní chovatelia spravidla odsúdia a vyhýbajú sa jemu a jeho psom ako "čert svätenej vode". Pritom oveľa horšie je tváriť sa, že žiadne problémy neexistujú a praktikovať "pštrosiu politiku" - takto sa nám určite nepodarí účinne bojovať proti dedičným vadám. Toto platí pre každé psie plemeno.
Každý chovateľ musí sám zvážiť, či chce psa ktorý je prenášačom istého ochorenia ďalej používať v chove a s ktorými vadami je ochotný žiť a s ktorými nie. Psy prenášajúce vady ktoré sú bolestivé, značne psa obmedzujú v normálnom živote, trpí nimi ako zviera tak majitelia - by žiaden dobrý chovateľ nemal v chove používať. Žiaden pes, akokoľvek nádherný, úžasný povahovo aj rodokmeňovo, nie je pre chov nepostrádateľný a je lepšie na ňom nechovať ako zapleveliť celý chov závažnou genetickou vadou.
Veľmi dobrú politiku má klub PJRTCG - veľmi dbá na zdravie a každý chovný jedinec musí mať povinne spravený DNA profil, klub platí archiváciu zmrazenej vzorky krvy v laboratóriu. Je to výborná vec pre budúcnosť - keď bol v r. 2009 objavený gén spôsobujúci PLL, bolo možné otestovať aj už uhynuté alebo "stratené" psy a zistiť tak genotyp jednotlivých odchovov bez nutnosti testovať každé jedno zviera. Dúfajme že vďaka spolupráci chovateľov budú objavené aj ďalšie gény a tak budú k dispozícií genetické testy aj na ostatné dedičné choroby.
U PRT sa najčastejšie vyskytujú tieto geneticky podmienené vady: Primárna uxácia očnej šošovky, katarakt, luxácia pately, dedičná ataxia (2 druhy - so skorým alebo neskorým nástupom), vrodená hluchota, legg-calves-perthes. Ostatné geneticky podmienené vady sa vyskytujú vzácne.
Na tomto mieste by som chcela zdôrazniť, že tieto dedičné ochorenia NIE SÚ špecifické pre toto plemeno ale naopak -
môže nimi trpieť pes ktoréhokoľvek plemena alebo neplemena (kríženec). Najviac psíkov s dedičnými ochoreniami sa vyskytuje medzi psíkmi bez PP - o ich problémoch ale nevie spravidla nikto okrem majiteľa a veterinára (a pri horšej starostlivosti koľko krát naozaj nikto!). Psíci s PP sú sledovaní podstatne dôkladnejšie a časť chovateľov o problémoch nemlčí, preto sa môže laikovi zdať, že psy s PP sú "náchylnejšie" ako krížence alebo psy bez PP - ale opak je pravdou! Ak chceme ale psy zachovať zdravé aj pre budúcnosť, musíme pre to niečo urobiť.
Ktoré vyšetrenia je potrebné absolvovať, ak sa rozhodnem so svojím psom/sučkou zasiahnuť do chovu?