Ako všetci dobre vieme, russell teriér je pracovné plemeno pochádzajúce z Anglicka. Tam sa v pracovných psincoch v prvom rade dbalo na upevňovanie vlastností dôležitých pre prácu - brlohárenie líšok. Do papule sa psom nepozeral nikto, nehovoriac o počítaní zubov. Dôležité bolo len to, aby pes dobre pracoval. Napriek tomu plnochrupé psy nevyhynuli.

Ako bolo plemeno uznané mnohoplemenným registrom, chovateľské kluby v Európe si stanovili ako podmienku na zaradenie do chovu aj určitý počet zubov a skus. V Anglicku takéto niečo pritom neexistuje, kontroluje sa len skus, ktorý smie byť nožnicový alebo kliešťový. Inak psom môže chýbať ľubovoľný počet zubov.

Russlíci sú v porovnaní s inými plemenami a neplemenami veľmi zdraví a dedičné vady sú zriedkavé. Napriek tomu je tých zdravotných probémov rôzneho charakteru viac ako by sme chceli. Myslím si že vyraďovať zdravé a kvalitné psy z chovu kvôli nejakému tomu chýbajúcemu zubu navyše je veľký luxus ktorý si nemôže dovoliť žiadne plemeno. Pes ktorému chýbajú zuby nijak netrpí, nijak mu to nevadí a je normálne práceschopný.

"Poľovný pes ale musí byť plnochrupý!" - Prečo!? Mimochodom, russell nemá zver zabíjať ale vyháňať. Ale to so zubami nijak nesúvisí, zabíjať by vedel aj bez pár zubov. Keď pes na poľovačke príde o nejaké tie zuby, utratíte ho, ako práce neschopného a chorého?! Alebo mu dáte spravit protézu?! Takto sme pred časom stretli majiteľa psa, ktorý skonštatoval, že napriek tomu že psovi chýba toľko zubov že do chovu ho nepustili, mačky z celého okolia nanešťastie dokázal zlikvidovať spoľahlivo.

Dedičnosť zubov nie je známa ani chovom ovplyvniteľná. Poznám vrhy, kde napriek tomu, že rodičia aj prarodičia boli plnochrupí, všetkým šteniatkam v dospelosti chýbal značný počet zubov. Naopak poznám vrhy, kde napriek tomu že obom rodičom chýbal vačší počet zubov, boli všetky šteňatá po prezubení plnochrupé. Bolo by rozumné tieto psy, ktorým síce zuby chýbajú, ale dávajú plnochrupé šteňatá, vyradiť z chovu?

Chápem, že zuby sú vec ktorá je v chove psov jediná veľmi dobre merateľná a spočitateľná a preto si na nich veľa chovateľov a rozhodcov tak zakladá. Ale čo vlastne chováme, zuby alebo psy? Čo je dôležitejšie, zdravý pes, alebo pes plnochrupý? Samzorejme bez testov na dedičné vady sa chová super - čo oko nevidí, to dušu netrápi - že? Ale takéto uvažovanie je veľmi krátkozraké a môže sa škaredo vypomstiť. O 10 rokov môžete zistiť, že celý váš chov trpí na vážne dedičné vady. Za viac ako 10 rokov čo sa venujem tomuto plemenu som sa stretla s množstvom veľmi závažných vád a chorôb, pri ktorých psi trpia bolesťami, oslepnú, majú pohybové ťažkosti, bez varovania spadnú mŕtvi alebo trpia inými život znepríjemňujúcimi až ohrozujúcimi neriešiteľnými genetickými vadami. Veľa chovateľov robí čo môže aby riziká týchto ochorení v chove eliminovali, ale nie je to vôbec jednoduché. Preto mi príde smiešne (alebo skôr na plač?) a veľmi nezodpovedné, keď mnohých chovateľov zaujíma len plnochruposť a doslova ďalej ako za papuľu psa nevidia.

Čo je teda dôležité? Teriér by mal mať plný počet rezákov (hore aj dole po 6 ks) a očných zubov, v správnom postavení oproti sebe. Dôležité sú tiež horné P4 a spodné M1. Chýbanie ostatných zubov by som nijak nepenalizovala. Každý kto vie ako vyzerajú zuby P1 a M3 musí súhlasiť, že tieto nemajú pre psa žiaden význam. Chýbajúce P2 a P3 psovi tiež nijak život nesťažia.

(C) Bibiána Košáriová MMX

<< domov