Ahojte, som Queenie, Parson (Jack) Russell Teriér. Narodila som sa 9. Augusta 2001 v chov. st. The Roadrunners v Hamburgu. Moja mamička sa volá Gulabin's Melly a otecko Gulabin's Private Pilot a narodili sa v Holandsku. V 8. týždňoch si ma moja nová panička odviezla (alebo lepšie povedané odletela? Keď už mám otca Pilota) do Bratislavy a odvtedy hovorím Slovensky.

Moje prezývky: killerka, koza, chlupatý kaktus, nemčúrka, potvora, kvínuška, obluda, Queenie-kvílí (kvôli zvukom ktoré vydávam pred kŕmením) ...

V lete 2003 som mala rande s Wallacom a narodili sa mi prvé šteniatka. Nechali sme si dcérku Ashley, s ktorou je veľká zábava. Ashley mi v r. 2006 porodila vnučku Banshee, ktorá je momentálne moja najlepšia kamoška, aj keď vystrkuje rožky a musím ju umravňovať - zatiaľ nevie čo to je keď sa naozaj nahnevám.

Veľmi rada chodím na cvičák agility. Pomaly sa začínam zúčastňovať pretekov, ale ešte musíme s paničkou veľa trénovať.

Mojím ďalším hobby je coursing (terénne dostihy) - ten mám asi najradšej zo všetkého. No ktorému teriérovy by sa nepáčilo naháňanie zajaca po lúke? Už mám vybehanú aj coursingovú licenciu a príležitostne sa zúčastňujem dostihov alebo tréningov. Vyskúšala som si aj dostihy na dráhe, tie sú tiež ohromná zábava.

Keďže som tak vášnivý lovec, panička sa napriek tomu, že má rada všetky zvieratá, odhodlala začať ma cvičiť ako loveckého psa. Tiež fungujem ako "norník posteľný", ktorý sa vie vynikajúco zavŕtať do perín. Cvičenie ako norníka líškového nakoniec dopadlo tak, že mňa to síce veľmi baví, ale keď po Ashley zašívali v narkóze aj mňa, panička žiaľ rozhodla, že naša svorka s brlohárením skončila, lebo na to nemá nervy ;) Mne je to samozrejme veľmi ľúto, ja by som líšku hnala z nory (a to si píšte že som ju hnala ešte aj skrvavená s kúsancom, len som už opatrnejšia), tie ranky podľa mňa vôbec tak strašné neboli - no ale čo už keď panička je taká citlivka. Skúšky má teda splnené len moja dcéra Ashley a čo bude s nami ostatnými sa ešte uvidí - či sa panička predsa len po čase znovu odváži, keďže jediný dôvod existencie našej rasy je brlohárenie a nás to samozrejme zodpovedajúco baví. Keby to bolo na mne, tak by som išla hneď!

Strašne rada tiež bojujem s vysávačom. Vysávač = škodná, aspoň ja som toho názoru. Banshee si o vysávači myslí to isté - a ako nám to spolu pekne ide! Len Ashley je namyslená, myslí si že keď má "papier" na líšku, tak vysávač je pod jej úroveň.

Veľmi mi chutí jesť - jedla by som (rovnako ako moja mama, súrodenci a potomkovia) od rána do večera, ale panička hovorí že to by som sa o chvíľu gúľala a morí ma hladom (no povedzte, 2 jedlá denne majú stačiť úbohému hladnému teriérovy??). Takže na cvičáku potom musím prehľadávať ruksaky a hladať si jedlo sama.

Tiež si dokážem otvoriť klietku. Na jednej výstave som sa takto prišla do kruhu znovu vystaviť - predsa sa nebude vystavovať Ashley sama, patríme spolu, nie? Raz sa mi jednu otvoriť nepodarilo (panička potvora to zabezpečila, sama doma som bola asi 1,5 hodiny), tak som prišla na to ako ju poskladať a vyslobodiť sa z nej - dala som dolu zabezpečovacie svorky (pekne som ich zubami povystierala), potom som chytila deku ktorá bola vedľa klietky a ťahala ju dnu dovtedy, kým sa stena nesklopila a ja som bola voľná. Panička neverila vlastným očiam keď som ju po príchode domov vítala pri dverách spolu s Ashley a Budgiem. Panička mi potom dosť rýchle kúpila novú stabilnejšiu klietku - ale ja sa z nej jedného dňa znovu určite dostanem!

V lete 2004 Queenie vyhrala Best in Show na Russell Festivale v Nemecku, z cca. 150 russell teriérov, Ashley bola res. BIS. Mesiac po tom veľmi vážne ochorela - najprv sme mysleli že má kotcový kašel, veterinári nevedeli určit diagnózu (týmto "pozdravujem" jednu nemenovanú Bratislavskú kliniku, kde nevideli na vlastnej snímke priam učebnicový príklad ochorenia) - tú určili až v novembri veterinári v Trnave a dá sa povedať že sa nám s ňou "zrútil svet" - diagnóza znela megaesophagus (rozšírený pažerák), perspektívu nám nedávali žiadnu, v najlepšom prípade sa to malo nezhoršovať - ak by sa jednalo o šteňa, odporúčali eutanáziu - Queenie ale mala 3 roky, čo bolo samo o sebe pre túto diagnózu nezvyklé, navyše nikdy predtým sa u nej podobné príznaky neobjavovali. Tak sme absolvovali ešte vyšetrenia v Brne na Jaggy, ďalšie vyšetrenia v Trnave, posielali krv do Nemecka - vylúčili sme všetky možné príčiny (a že ich mohlo byť požehnane) - žiadna sa ale nenašla, všetky vyšetrenia dopadli negatívne. Queenie sa medzi záchvatmi dusenia ale tvárila veľmi spokojne a mala veľkú chuť žiť - tak sme vyčkali čo čas prinesie, rozlúčili sa s ňou, keďže bola odsúdená na smrť, tak doma mala dovolené všetko - a rozhodli že ak sa to do leta 2005 zhorší, budeme ju musieť dať uspať. Ale čuduj sa svete - Queenie mala posledný "záchvat" koncom januára 2005 a v marci sa začala tváriť že jej nič nie je. Tak som ju začiatkom mája zobrala do Trnavy na kontrolu - tam povedali že "zázrak - ono to je podstatne lepšie!!!". Na otázku či sa s niečim podobným už stretli mi bolo povedané, že väčšina majiteľov nevydrží absolvovať náročnú starostlivosť o takto chorého psíka. No ale oplatilo sa! Queenie bola na ďalšej kontrole 2.1.2007 - záver znel že je už úplne v poriadku a má pažerák taký ako každý normálny pes. Keďže sa vyliečila, tak to nemohlo byť dedičné. Hlavne dúfame, že porekadlo "tí, o ktorých sa myslelo, že sú mŕtvi, žijú dlhšie" bude platiť aj o Queenie.
Keďže prekonala takto ťažkú chorobu, rozhodli sme sa ďalej na nej nechovať a dať ju vykastrovať. Dúfam že nám bude ešte dlho robiť radosť a že sa spolu zúčastníme ešte mnohých pretekov agility a budeme môcť trénovať frisbee, behať dostihy a že ešte vyňuchá a zabije mnoho myšiek. Queenie nám darovala 4 krásnych potomkov, doma po nej máme Ashley, ktorá je naozaj úžasné psíča po všetkých stránkach.

Queenie je našim najinteligentnejším psom. Čo ale príliš nejde dokopy s poslušnosťou ;) Navyše teraz máme čo robiť s výchovou, keďže kvôli jej "smrteľnej chorobe" sa nám Queenie za toho pol roka podarilo poriadne rozmaznať. Za pamlsok ale spraví čokoľvek, takže sa veľmi ľahko naučí rôzne cviky a triky - najnovšie trénujeme frisbee. Ale keď panička nemá pamlsok... tak Queenie je hluchá... má ale absolvované audiometrické vyšetrenie - teda máme na papieri že hluchá určite nie je, len počúva selektívne ;) Každopádne znovu dostáva rôzne úlohy a svoje jedlo si musí zaslúžiť - tak pevne verím, že onedlho z nej bude znovu normálny pes.